Palahniuk je výborný rozprávač, geniálny bavič...ale...na moj vkus príliž mnoho zbytočných vrážd. Je fajn písať o tabuizovaných veciach nepokryte a náležite si to užívať, ale niekedy to trochu preháňal, niektorým poviedkam svojou prílišnou snahou šokovať a nasilu miešať krv-sex a vraždu skor uškodil.
Prvú poviedku o svatém Nestřevovi ani nekomentujem. Najviac ma bavili historky ´od´ p. Clarkové.
No a divné, kolik lidí žilo so slečnou Kejchalovou bez ujmy až do konca...

docela nechutné

prvá polovica výborná, potom to bolo težkopádnějšie..

Šokujúci obsah úplne podrazil naivný, skoro až detský štýl, akým sa autorka pokúsila príbeh vyrozprávať. Niečo ako Sofiina Voľba, kde o ťaživých veciach píše akýsi hlúpy klučina, čo mi zakaždým pripadá jednoducho nepatřičné. Na druhej strane je to možno viac stráviteľné a dostupné pre široký dav konzumentov, ktorí by vážne témy v inej podobe zkrátka nepobrali. Populárne náučná beletria (a nemyslím to sarkasticky, aj také diela sú potrebné)

Ak by to bolo sfilmované, je z toho asi rodinný film na sobotné ráno, ale kazil by to kus filozofie, ktorý je do príbehu intenzívně zakomponovaný a ktorým je prepletená nielen lovestory rodičov, ale tiež myšlienky 15 ročného teenegera. Autorovi sa skutočně podarilo imitovať myslenie dospievajúceho a dospelého snílka. Premena Georga po prečítaní dopisu je tiež pekne vystihnutá. Snílkovské, smutné a nevyhnutné..(príbeh však určite neposobil "strhujúco" ako avizuje predajca)

trefné ilustrácie

Pulizerova cena za beletriu (1998)

Hurá, poďme na jahody! Ako cestopis však hodnotné a veľmi záživné.

Tolko sebevrážd snaď nebolo ani v Tretej ríši:) Přesto je to magické, poetické dielo. Tí, ktorí aktuálně trpia možu nájsť v hlavnych hrdinoch spojencov, prípadně sa po prečítaní v poklidu zasebevraždiť.

Dovolím si tvrdiť, že príbehy a zamyslenia v takovém "Udělej mi tichoučko" od Krausa je česko-slovenskému čitateľovi predsalen bližšie a osobnějšie. Mentalitou, prostredím, problémami..