Tohle je volání o pomoc ...
DEŇ AKO STVORENÝ PRE MOJE RAMENÁ
Veštím z obrusu
prítomnosť
a lyžica chutí depresívne
kyslo
ako psie oči
prežúvajúce moje pohyby
stratené v čase
a obľúbené papuče
hojdajúce sa v šere
istoty krokov
už nesajú nespavosť
prepáč mi mama
že sa cítim vinný
že žijem
*
ŽIVOT JE KRÁSNY
Toľkokrát som zostal
sám
opretý o polnoc
pod temenom luhovaný
v odmietnutiach
a pot ma učil
vrtieť chvostom
v rytme faciek
z okamihov poprášených
tvojou štedrosťou
s akou rozdávaš radosť
umrieť
život
aj napriek tomu
si nádherný
keď hltám hlaveň